Novinky
05.07.2018
Pár zaujímavostí o čokoláde
ČOKOLÁDA
Niektorí z nás si bez nej nevedia predstaviť život, niektorí z nás ju považujú za balzam na nervy, niektorí si myslia, že je zdrojom naberania na váhe... Názorov a pohľadov na ňu je mnoho. Preto sa na čokoládu pozrime z viacerých strán:
Dôležité dni pre čokoládu:
Niekoľko zaujímavých vecí o čokoláde:
Prečo sa kakaovník po latinsky povie Theobroma cacao?
Kakaovník pravý dostal názov Theobroma cacao od švédskeho botanika (18.storočie) Karl von Linné, ktorý sa zaoberal klasifikáciou rastlín. Linné bol milovníkom čokolády a preto k španielskemu slovu cacao pripojil názov Theobroma, z gréčtiny „pokrm bohov“ či „božský nápoj“, určite to nie je nijaký nudný botanický názov. Linného pri jeho vyberaní ovplyvnila aj dôležitá úloha kakaa, ktorú malo v aztéckych rituáloch.
Aké dôležité látky obsahuje obľúbené kakao?
Aromatická dužnina plodu obsahuje cukry, pektínové látky a niektoré organické kyseliny, hlavne octovú, jablčnú a vínnu (preto dobre prebiehaju fermentačné procesy). Kakaové boby obsahujú okolo 50% tuku, 14% proteínu, 9% škrobu, 4% vlákniny, 5% vody...
Odkiaľ kakaovník pochádza?
Kakaovník pochádza z údolia Amazonky a do Mexika bol prinesený ešte pred objavením Ameriky. Medzi Aztékmi bolo požívanie kakaa výsadou aristokratov, ako sa usudzuje z náročne zdobených nájdených zlatých nádobiek, v ktorých bolo kakao podávané. Kultúra kakaovníka sa asi v 16. storočí rozšírila prostredníctvom Portugalcov a Španielov z Južnej Ameriky do celých vlhkých trópov. Najväčším producentom v súčasnosti sú africké štáty Ghana, Pobrežie Slonoviny, Nigéria a tiež Brazília.
Aké sú najlepšie podmienky pre rast kakaovníka?
Kakaovník patrí pôvodne do oblasti amazonského dažďového pralesa, ale v dnešnej dobe ho už v trópoch nájdeme v mnohých oblastiach. Rastie najmä v zemepisnom pásme po obidvoch stranách rovníka, približne do 20. stupňa zemepisnej šírky. Tomuto územiu sa tiež symbolicky hovorí „kakaovníkový pás“, keďže sa v oblasti rovníka tiahne okolo celej zemegule. Nájdeme ho najmä v oblastiach s veľmi úrodnou pôdou a vysokou vlhkosťou vzduchu. Najlepšie sa kakaovníkom darí v nadmorskej výške 400 – 600 metrov, pri teplote medzi 20 a 30°C. Na svoj rast potrebuje tiež dostatok slnečného svetla, avšak mladé stromy nesmú byť vystavené ostrému tropickému slnečnému svetlu a najmä nie vetru. Veľkým problémom pri pestovaní kakaovníka sú preto hurikány, ktoré sa pravidelne vyskytujú najmä v oblasti Karibského mora. Jednodňová smršť dokáže zapríčiniť, že sa na kakaovníkovej plantáži nič neurodí aj niekoľko rokov. Aj preto sa na plantážach medzi jednotlivé rady kakaovníkov často vysádzajú iné stromy ako napríklad stromy na drevo alebo banánovníky. Tento spôsob výsadby sa nazýva „agroforesterálny“. Stromy na drevo zabezpečujú chúlostivým kakaovníkom potrebný dostatok tieňa a taktiež ich čiastočne ochraňujú pred vetrom. Banánovníky dodávajú stromom prírodné hnojivo a sú pre farmárov zdrojom príjmov kým ešte kakaovníky nerodia. V priaznivých podmienkach dokážu stromy kakaovníkov kvitnúť a rodiť aj po celý rok.
Kakaové bôby ako platidlo?
U Aztékov mohli kakaové bôby slúžiť i ako platidlo. Za jeden bôb bolo možné kúpiť rajčinu, za tri napríklad zajaca a služby ľahkej žienky vyšli na 100 bôbov. Kakaové boby prenikli aj do alchýmie, kde boli známe pod menom čierne zrno.
Ako vznikla prvá tabuľková čokoláda a kde prvý čokoládový bar?
Začiatkom 19. storočia vďaka holanďanovi C. Houtenovi, ktorý vynašiel prvý lis na oddeľovanie kakaového masla od kakaa sa začal proces formovania čokolády ako ju poznáme dnes.
Spoločnosť s názvom Fry and Sons (1919 bola zlúčená do spoločnosti Cadbury) bola medzi prvými, ktorá vymyslela to čo dnes poznáme ako jedlú čokoládu. V roku 1847 sa im podarilo skombinovať kakaové maslo, cukor a čokoládový likér. Z tejto masy vznikla prvá tuhá tabuľková forma dnes známej sladkej pochúťky – čokolády.
Ako najobľúbenejšia cukrovinka sa čokoláda stala v roku 1880 vďaka švajčiarovi R. Lindtnovi, ktorý vynašiel konšovací (miešací) stroj.
Počas druhej svetovej vojny bola čokoláda denným prídelom pre vojakov ako zdroj energie.
Prvý čokoládový bar vznikol v Anglicku a bol založený spoločnosťou Cadbury (Anglicko).
Teraz sa pozrime na zdravotné fakty o čokoláde:
Čokoláda je pre naše zdravie zlatou baňou. Obsahuje vitamíny B1 a B2, polyfenoly, horčík, fosfor a flavonoidy. V kakau je obsiahnutých viac ako 800 rôznych látok. Čokoláda pozitívne pôsobí proti kardiovaskulárnym chorobám. Početné vedecké štúdie ukázali, že čokoláda má priaznivý vplyv na naše poznávacie schopnosti.
Čokoláda tiež kladne pôsobí na našu pamäť.
Čokoláda je účinná proti arteriálnej hypertenzii či zápalom. Jedna švédska štúdia preukázala, že týždenná konzumácia 50 gramov čokolády u žien o 15 percent znižuje riziko mozgovej príhody.
Pravidelná, nie však prílišná, konzumácia čokolády znižuje riziko obezity. Jej antioxidanty totiž regulujú ukladanie tuku a kompenzujú kalórie, ktoré s ňou zjeme. Musíme však dávať pozor na "zneužívanie" čokolády. Táto pochúťka totiž často neobsahuje len kakao, ale aj tuk a cukor.
Podľa nedávnej americkej štúdie prispieva flavanol obsiahnutý v kakau k spomaleniu prirodzeného ubúdania pamäte spojeného s vekom.
Začnite hovoriť so "závislým" na čokoláde o jeho obľúbenej potravine, a on vám odpovie, že si práve kúpil niekoľko tabuliek svojho antidepresíva. Čokoláda uvoľňuje, zlepšuje náladu a stimuluje pamäť. Rovnako ako lekárnici v 18. storočí sú milovníci čokolády presvedčení o ich zdravotných účinkoch, ktoré sa teraz experti snažia vedecky dokázať. A dôkazov je dosť, najmä pokiaľ ide o kardiovaskulárne choroby.
Podľa jednej nemeckej štúdie vykonávanej osem rokov na 20-tisíc ľudí znižuje každodenná konzumácia obmedzeného množstva čokolády (7,4 gramu denne) o 48 percent riziko mŕtvice a o 27 percent riziko infarktu. Účinok je ešte výraznejší pri dennej konzumácii desiatich až dvadsiatich gramov. "Tieto výsledky sú zjavne spojené s nízkou arteriálnou tenziou u milovníkov čokolády. Je to veľmi zaujímavé, pretože aj mierne zníženie artériovej tenzie znižuje riziko kardiovaskulárnych chorôb," usudzuje profesor André Vacheron z francúzskej Lekárskej akadémie.
Iné výskumy ukazujú, že indiáni kmeňa Guna, ktorí žijú v Paname, vďačia za svoju nízku arteriálnu tenziu a nízku úmrtnosť na choroby srdca a rakovinu svojim kakaovým nápojom.
A na koniec pár názvov Kakaovníka v iných jazykoch:
Slovensky: Kakaovník
Anglicky: Cacao tree
Nemecky: Kakaobaum
Nórsky: Kakaotre
Poľsky: Kakaowiec wlasciwy
Francúzsky: Cacaoyer
Lotyšsky: Kakaokoks
Niektorí z nás si bez nej nevedia predstaviť život, niektorí z nás ju považujú za balzam na nervy, niektorí si myslia, že je zdrojom naberania na váhe... Názorov a pohľadov na ňu je mnoho. Preto sa na čokoládu pozrime z viacerých strán:
Dôležité dni pre čokoládu:
7.7. - Medzinárodný deň čokolády. V roku 1550 bola v tento deň uvedená na európsky trh čokoláda a tým pádom sa stala dostupná pre ľudí.
28.7. - Medzinárodný deň mliečnej čokolády
13.9. - Medzinárodný deň čokolády - sviatok čokolády všetkých druhov je oslavou najpopulárnejšej sladkosti na svete.
7.11. - Deň horkej čokolády s mandľami
Niekoľko zaujímavých vecí o čokoláde:
Prečo sa kakaovník po latinsky povie Theobroma cacao?
Kakaovník pravý dostal názov Theobroma cacao od švédskeho botanika (18.storočie) Karl von Linné, ktorý sa zaoberal klasifikáciou rastlín. Linné bol milovníkom čokolády a preto k španielskemu slovu cacao pripojil názov Theobroma, z gréčtiny „pokrm bohov“ či „božský nápoj“, určite to nie je nijaký nudný botanický názov. Linného pri jeho vyberaní ovplyvnila aj dôležitá úloha kakaa, ktorú malo v aztéckych rituáloch.
Aké dôležité látky obsahuje obľúbené kakao?
Aromatická dužnina plodu obsahuje cukry, pektínové látky a niektoré organické kyseliny, hlavne octovú, jablčnú a vínnu (preto dobre prebiehaju fermentačné procesy). Kakaové boby obsahujú okolo 50% tuku, 14% proteínu, 9% škrobu, 4% vlákniny, 5% vody...
Odkiaľ kakaovník pochádza?
Kakaovník pochádza z údolia Amazonky a do Mexika bol prinesený ešte pred objavením Ameriky. Medzi Aztékmi bolo požívanie kakaa výsadou aristokratov, ako sa usudzuje z náročne zdobených nájdených zlatých nádobiek, v ktorých bolo kakao podávané. Kultúra kakaovníka sa asi v 16. storočí rozšírila prostredníctvom Portugalcov a Španielov z Južnej Ameriky do celých vlhkých trópov. Najväčším producentom v súčasnosti sú africké štáty Ghana, Pobrežie Slonoviny, Nigéria a tiež Brazília.
Aké sú najlepšie podmienky pre rast kakaovníka?
Kakaovník patrí pôvodne do oblasti amazonského dažďového pralesa, ale v dnešnej dobe ho už v trópoch nájdeme v mnohých oblastiach. Rastie najmä v zemepisnom pásme po obidvoch stranách rovníka, približne do 20. stupňa zemepisnej šírky. Tomuto územiu sa tiež symbolicky hovorí „kakaovníkový pás“, keďže sa v oblasti rovníka tiahne okolo celej zemegule. Nájdeme ho najmä v oblastiach s veľmi úrodnou pôdou a vysokou vlhkosťou vzduchu. Najlepšie sa kakaovníkom darí v nadmorskej výške 400 – 600 metrov, pri teplote medzi 20 a 30°C. Na svoj rast potrebuje tiež dostatok slnečného svetla, avšak mladé stromy nesmú byť vystavené ostrému tropickému slnečnému svetlu a najmä nie vetru. Veľkým problémom pri pestovaní kakaovníka sú preto hurikány, ktoré sa pravidelne vyskytujú najmä v oblasti Karibského mora. Jednodňová smršť dokáže zapríčiniť, že sa na kakaovníkovej plantáži nič neurodí aj niekoľko rokov. Aj preto sa na plantážach medzi jednotlivé rady kakaovníkov často vysádzajú iné stromy ako napríklad stromy na drevo alebo banánovníky. Tento spôsob výsadby sa nazýva „agroforesterálny“. Stromy na drevo zabezpečujú chúlostivým kakaovníkom potrebný dostatok tieňa a taktiež ich čiastočne ochraňujú pred vetrom. Banánovníky dodávajú stromom prírodné hnojivo a sú pre farmárov zdrojom príjmov kým ešte kakaovníky nerodia. V priaznivých podmienkach dokážu stromy kakaovníkov kvitnúť a rodiť aj po celý rok.
Kakaové bôby ako platidlo?
U Aztékov mohli kakaové bôby slúžiť i ako platidlo. Za jeden bôb bolo možné kúpiť rajčinu, za tri napríklad zajaca a služby ľahkej žienky vyšli na 100 bôbov. Kakaové boby prenikli aj do alchýmie, kde boli známe pod menom čierne zrno.
Ako vznikla prvá tabuľková čokoláda a kde prvý čokoládový bar?
Začiatkom 19. storočia vďaka holanďanovi C. Houtenovi, ktorý vynašiel prvý lis na oddeľovanie kakaového masla od kakaa sa začal proces formovania čokolády ako ju poznáme dnes.
Spoločnosť s názvom Fry and Sons (1919 bola zlúčená do spoločnosti Cadbury) bola medzi prvými, ktorá vymyslela to čo dnes poznáme ako jedlú čokoládu. V roku 1847 sa im podarilo skombinovať kakaové maslo, cukor a čokoládový likér. Z tejto masy vznikla prvá tuhá tabuľková forma dnes známej sladkej pochúťky – čokolády.
Ako najobľúbenejšia cukrovinka sa čokoláda stala v roku 1880 vďaka švajčiarovi R. Lindtnovi, ktorý vynašiel konšovací (miešací) stroj.
Počas druhej svetovej vojny bola čokoláda denným prídelom pre vojakov ako zdroj energie.
Prvý čokoládový bar vznikol v Anglicku a bol založený spoločnosťou Cadbury (Anglicko).
Teraz sa pozrime na zdravotné fakty o čokoláde:
Čokoláda je pre naše zdravie zlatou baňou. Obsahuje vitamíny B1 a B2, polyfenoly, horčík, fosfor a flavonoidy. V kakau je obsiahnutých viac ako 800 rôznych látok. Čokoláda pozitívne pôsobí proti kardiovaskulárnym chorobám. Početné vedecké štúdie ukázali, že čokoláda má priaznivý vplyv na naše poznávacie schopnosti.
Čokoláda tiež kladne pôsobí na našu pamäť.
Čokoláda je účinná proti arteriálnej hypertenzii či zápalom. Jedna švédska štúdia preukázala, že týždenná konzumácia 50 gramov čokolády u žien o 15 percent znižuje riziko mozgovej príhody.
Pravidelná, nie však prílišná, konzumácia čokolády znižuje riziko obezity. Jej antioxidanty totiž regulujú ukladanie tuku a kompenzujú kalórie, ktoré s ňou zjeme. Musíme však dávať pozor na "zneužívanie" čokolády. Táto pochúťka totiž často neobsahuje len kakao, ale aj tuk a cukor.
Podľa nedávnej americkej štúdie prispieva flavanol obsiahnutý v kakau k spomaleniu prirodzeného ubúdania pamäte spojeného s vekom.
Začnite hovoriť so "závislým" na čokoláde o jeho obľúbenej potravine, a on vám odpovie, že si práve kúpil niekoľko tabuliek svojho antidepresíva. Čokoláda uvoľňuje, zlepšuje náladu a stimuluje pamäť. Rovnako ako lekárnici v 18. storočí sú milovníci čokolády presvedčení o ich zdravotných účinkoch, ktoré sa teraz experti snažia vedecky dokázať. A dôkazov je dosť, najmä pokiaľ ide o kardiovaskulárne choroby.
Podľa jednej nemeckej štúdie vykonávanej osem rokov na 20-tisíc ľudí znižuje každodenná konzumácia obmedzeného množstva čokolády (7,4 gramu denne) o 48 percent riziko mŕtvice a o 27 percent riziko infarktu. Účinok je ešte výraznejší pri dennej konzumácii desiatich až dvadsiatich gramov. "Tieto výsledky sú zjavne spojené s nízkou arteriálnou tenziou u milovníkov čokolády. Je to veľmi zaujímavé, pretože aj mierne zníženie artériovej tenzie znižuje riziko kardiovaskulárnych chorôb," usudzuje profesor André Vacheron z francúzskej Lekárskej akadémie.
Iné výskumy ukazujú, že indiáni kmeňa Guna, ktorí žijú v Paname, vďačia za svoju nízku arteriálnu tenziu a nízku úmrtnosť na choroby srdca a rakovinu svojim kakaovým nápojom.
A na koniec pár názvov Kakaovníka v iných jazykoch:
Slovensky: Kakaovník
Anglicky: Cacao tree
Nemecky: Kakaobaum
Nórsky: Kakaotre
Poľsky: Kakaowiec wlasciwy
Francúzsky: Cacaoyer
Lotyšsky: Kakaokoks
